Možno ste o tom ešte nepočuli, ale niektoré štáty uvažujú o nahradení petrodolára tzv. energetickou menou. Tzn. menovou jednotkou bude napr. 1 MWh energie. Nie som ekonóm (a celkom ma to teší) ale nechápem, ako môžu jednotlivé štáty vkladať do nejakej centrálnej „energetickej“ banky peniaze vo svojej vlastnej mene konvertovanej na 1 MWh. Však do takejto konverzie musí nevyhnutne vstupovať ľubovôľa. Takto sa podľa mňa nahrádza darebák špinavcom. Zasa by to bolo výhodné len pre krajiny, ktoré „sedia“ na energii, ktorú prapôvodne dostali zadarmo. Lebo najlepšie veci sú zadarmo, no nie sú vhodné na to, aby plnili funkciu peňazí.
Navyše inflačný potenciál takejto meny sa dá vyjadriť Einsteinovou rovnicou E = mc^2. Nie je síce nekonečný, ale nemá k tomu ďaleko. Čo ak napr. v Číne (Steve Jobs to nestihol a Bill Gates vraj vo veľkom kupuje strieborné bane, takže nemá čas) vymyslia malú domácu jadrovú elektrárničku, ktorú si kúpite za 100 eur a ešte vaše pravnúčatá ňou budú domácnosť zásobovať energiu. Stačí hrubšia olovená stena, alebo nejaký nový materiál a je to!
Takže sa domnievam, že toto nie je argument proti zlatému štandardu.
To skôr by mohol byť menovou jednotkou jeden riadok kódu v jazyku C++, alebo nejakom inom frekventovanom jazyku.
Je čas urobiť ekonomiku exaktnou vedou a vrátiť sa k zlatému štandardu. Čo myslíte, načo nám ho demiurg inšpirovaný stvoriteľom poslal z hviezd?
Nedajte sa obalamutiť a hlasujte prosím v ankete o zlatom štandarde. Odkaz nájdete na tejto stránke vpravo v časti odkazy. Slovensko tentokrát musí byť prvé, pri Baničovi, Murgašovi, Dopjerovi a ďalších ľuďoch dobrej vôle.
Norbert von Amehr