1.
Bol to starší dom, aké zvyčajne nemávajú výťah.
Privolal som ho a vstúpil do kabíny. Najskôr sa, ako je dobrým zvykom, pohyboval vertikálne, no na poslednom poschodí nezastal. So strachom som si uvedomoval, že prešiel cez strechu a pohybuje sa horizontálne po celom okraji domu, križujúc niekoľko vchodov. Tak v tomto dome by som asi (ne)chcel bývať, povedal som si, lebo to bola obhliadka.
2.
Som teraz vo vlastnom bytovom dome a idem výťahom do pivnice. Tiež sa trocha bojím, lebo som práceneschopný a neviem ako by to kvalifikovala kontrola, keby prišli a zistili, že som opustil byt a išiel do pivnice. Je pivnica súčasťou adresy, ktorú som udal ako miesto pobytu? Neviem.
Čo je však horšie, ani tento výťah sa v suteréne nezastavil. Namiesto toho sa tiež dal do horizontálneho pohybu.
Myslím, že som v kabíne zaregistroval duchov mŕtvych, ktorí v šachte zahynuli.
Kopírujem fasádu domu a s bázňou zisťujem, že výťah opúšťa teritórium domu a šinie si to kamsi úplne mimo ako nejaká nadzemka.
Po dlhšej a nie práve pomalej ceste sa kabína ocitá na zemi pred vchodom kníhkupectva.
Očakávam, že príde nejaký hák, ktorý kabínu zdvihne a odvezie ma do suterénu, kam som pôvodne chcel cestovať.
Namiesto toho sa otvoria dvere a ja vstupujem do kníhkupectva.
Nechápem prečo ma odviezol práve sem, však ja čítam viac než dosť.
Norbert von Amehr
epigón konlangu toki pona (wwww.prekladatelia.info/tokipona)