Fragmenty sebestačného sveta dnešnej positivistickej filozofie.
Či už je umenie rizualizované, alebo nie, obsahuje v sebe racionalitu negácie. V rámci jeho progresívnych polôh ide o Veľké Odmietnutie – protest proti status quo. Módy v akých sa človek a veci z donútenia objavujú, v akých spievajú a znejú a rozprávajú, sú módy vyvracania, zrušovania a opätovného vytvárania faktickej existencie. Avšak tieto módy negácie vzdávajú hold antagonistickej spoločnosti, s ktorou sú spojené. Svet umenia vytváraný spoločnosťou, oddelený od pracovnej sféry, kde spoločnosť obnovuje seba a svoju mizériu, ostáva pri všetkej svojej pravdivosti privilégiom a ilúziou.
…..
Avšak toto radikálne akceptovanie emirického narušuje „empirické, pretože v ňom prehovoril zmrzačený, „abstraktný“ jednotlivec, ktorý prežíva (a vyjadruje) len to, čo sa mu dáva (dáva v doslovnom význame), ktorý disponuje len faktami a nie faktormi, ktorého správanie sa je jednorozmerné a manipulované. Prostredníctvom faktickej represie je svet zo skúsenosti výsledkom reštriktívnej skúsenosti a pozitivistická očista mysle túto myseľ zosúľaďuje s reštriktívnou skúsenosťou.
….
Terapeutický charakter filozofickej analýzy sa intenzívne zdôrazňuje – vyliečiť z ilúzií, klamov, obskurností, neriešiteľných hádaniek, nezodpovedateľných otázok, zbaviť duchov a strašidiel. Kto je tu pacient ? Zjavne je to určitý druh intelektuála, ktorého myseľ a jazyk nezodpovedajú podmienkam bežnej rozpravy. Takáto filozofia skutočne obsahuje riadnu porciu pychoanalýzy – analýzy bez Freudovho fundamentálneho pochopenia, že pacientove problémy majú korene vo všeobecnej nemoci, ktorú nemožno liečiť analytickou terapiou. Alebo, v istom zmysle a v súlade s Freudom, je pacientova nemoc protestnou reakciou proti chorému svetu v ktorom žije. Avšak lekár nesmie „morálny“ problém brať do úvahy. Musí pacientovi vrátiť zdravie, zabezpečiť, aby bol schopný vo svete normálne fungovať.
Filozof nie je lekár; jeho úlohou nie je liečiť osoby, ale pochopiť svet, v ktorom žijú – pochopiť ho v tom zmysle, čo urobil človeku a čo človeku urobiť môže. Pretože filozofia je (historicky a jej história stále platí) opakom toho, čo z nej urobil Wittgenstein, keď vyhlásil, že je zrieknutím sa všetkej teórie, ako podnik, ktorý „necháva všetko tak, ako je.“ A filozofia nepozná žiaden zbytočnejší „objav“, ako je ten, ktorý dáva filozofii pokoj, aby už nebola mučená otázkami, ktoré ju samotnú spochybňujú.
A neexistuje žiadne nefilozofickejšie motto, ako je vyhlásenie biskupa Butlera, ktoré zdobí Principia Ethica od G.E.Moora: „Všetko je to, čo je a nie niečo iné“ – pokiaľ slovko „je“ nechápeme ako odvolávajúce sa na kvalitatívny rozdiel medzi tým, čím veci skutočne sú a čím sú „donútené“ byť.
preklad Norbert von Amehr
www.prekladatelia.info