Pozerám na fotku svojej ženy, má na nej asi dvadsať, boli sme spolu v Chorvátsku ešte ako slobodní.
Za ňou kus mora, žartom tomu hovorím „jej časť Jadranu“.
Vedľa na nočnom stolíku je malá sklenená busta Krista, ktorú mi kúpila babička, keď sme boli spolu raz v Mariatále.
Pýtam sa ho, či to fakt dokáže zariadiť, že raz budeme spolu večne pri mori aj s našim dvoma synmi, z ktorých jeden nerozpráva ani nevie plávať, ale ak budeme mať na to celú večnosť, tak sa snáď naučí.
Hovorí, že áno ale cena za to je utrpenie.
Nemám utrpenie rád, ale veľmi chcem, aby sme boli spolu pri tom mori. Voda v ňom bude mať stále 26 stupňov a žraloky sa pokojne nechajú pohladiť.
Je to fyzikálne vylúčené? Ani nie.
Je dobro jediná statická veličina? Asi áno.
Môj spoluhráč z dávnej jazz rockovej kapely, ktorý je dnes budhista mi raz napísal, že šťastie sa dá dosiahnuť len cez utrpenie a poprial mi veľa šťastia. Vtedy som mu odpísal, že ďakujem, ale že to nemôžem akceptovať.
Dnes sa mi zdá, že si želám, aby stále boli Vianoce. Najlepšie pri mori. Je cena za takúto večnú dovolenku privysoká? Neviem. To, čo má horieť, nech horí. To tiež vravia budhisti. Bezbožnosť bude horieť ako oheň, vraví Izaiáš, ktorý nebol budhista. Ježiš je ale mladší brat Budhu.
Mohamed je najmladší. Všetci sa raz stretneme na Jadrane a zahráme si starú egyptskú hru mlyn. Alebo karty.
Budha sa premôže, uloví jednu rybu a Ježiš z nej urobí desať. Keď sa najeme, tak sa dotkne kostí, ryby ožijú a Mohamed ich nahádže späť do mora, aby aj zajtra bola hostina.
Norbert von Amehr