Ako možno viete, prvý pápež na svete bol Peter, Kristov učeník.
Zaujímavé je, že Peter mnoho teologických poučiek počas svojho úradu nevydal.
Zato sv. Pavol mohutne prispel k modernej kresťanskej teológii.
O jeho vzťahoch s prvým pápežom Petrom sa toho veľa nevie.
Je pravdepodobné, že vtedy ešte neexistovali formálne pápeženské štruktúry, ani
doktrína o neomylnosti pápeža.
Pavol netrvá na svojej neomylnosti, v jednom prípade dokonca hovorí: „A myslím si,
že i ja mám ducha.“ Túto vetu vyslovil v kontexte párových vzťahov, kde odporúča, aby
sa kresťania neženili ani nevydávali. Striktne by to znamenalo zánik kresťanstva.
Tohto si bol Pavol iste vedomý, takže pravdepodobne očakával veľmi skorý príchod
apokalypsy.
Všimol som si, že v NZ sa vôbec veľmi málo píše o vzťahoch medzi Pavlom a učeníkmi,
ktorí boli v osobnom styku s Kristom.
Pripadá mi zvláštne, že Pavol, ktorý charizmu mesiáša zažil iba sprostredkovane, vytvoril taký
rozsiahly systém náboženských prepisov a poučiek a v písme nie je ani zmienka o tom,
čo o tom súdili kristovi učeníci, keďže on sám sa nazýva najmenším z nich.
Netvrdím, že Pavol mal nejakú agendu, ale žiaľ sa tomuto dojmu nemôžem ubrániť.
Mojej dojem podporuje aj často tautologický spôsob výkladu, ktorý používa, hoci
na druhej strane treba povedať, že je veľmi pôsobivý.
Určite som „objavil Ameriku“, no zaujíma ma, či existujú odnože kresťanstva, ktoré
tohto šíriteľa kresťanstva úplne alebo čiastočne spochybňujú. Ak sa v problematike vyznáte,
napíšte v komentári.
Norbert von Amehr