Spochybňovanie priamej demokracie je aj spochybňovaním samého seba.
Pretože moc je vrtkavá.
Tak učia dejiny.
Dokonca aj moc peňazí, ako to vie pán Satoshi, ktorý sa rozhodol ostať v anonymite.
Inak by pred jeho dom možno prišli vyjadriť nespokojnosť nástroje bohatých pseudoelít tohto sveta.
S malými šibeničkami.
Tí, čo spochybňujú, oslabujú, či najnovšie odďalujú priamu demokraciu nemôžu byť elity, lebo tie by nikdy nespochybňovali samé seba. A to ani ak by znakom elitárstva bolo sexuálne deviantné správanie, či konzumácia omamných alebo psychtropných látok. Nastal to by totiž logický rozpor.
Ktosi kdesi spieva, že nám chýbajú elity.
Nie nechýbajú, hoci ich nie je veľa: Voltair, Newton, Wilde, Dostojevskij, Huxley, Berners-Lee, Nádaši-Jégé …a áno, aj Satoshi, nech je/sú to ktokoľvek.
Sú ich plné dejiny, takže ich nie je ani málo.
Ich produkty (Einstein, Nietzche, už spomenutý Berners-Lee) si potom privlastňuje pseudointelektuálna lúza a zneužíva ich na podporu svojho mocenského postavenia, ktoré nemá v ničom oporu, azda tak v sebapropagácii a očierňovaní všetkého, čo nahlodáva ich postavenie.
Majú pocit, že keď hovoria cudzím jazykom a prečítali sto kníh a jednu od Sorosa, tak už sú spôsobilí na vládnutie, tak ako si to myslím ja.
Ha ha ha.
Elitný spisovateľ Hemingway o nich/nás povedal, že im/nám už zvoní hrana.