von Amehr

Náboženský vodca Iránu Ali Chameneí počas piatkovej motlitby s miliónom zúčastnených nehovoril len o nepriateľovi, ale predovšetkým o milosrdenstve.
Nepriateľ naproti tomu hovorí o tom, že oni sú národ levov a na Strednom Východe neexistuje miesto, kam by nedokázali udrieť, pričom svedkami takýchto úderov sme každodenne.
Aký to kontrast.
Neviem, ak sa na to pozerá Boh, ktorý z týchto dvoch postojov je mu bližší.
Opýtal som sa v komentári, či ajjatoláh hovorí po arabsky, lebo sa mi to nezdalo a jeden mi odpovedal: „Áno. Tu je Tunisan.“
Odpovedal som:“Ďakujem, tu je Slovensko“.
Pocítil som pri tom zvláštnu spolupatričnosť, ako keby sme všetci ľudia boli na chvíľu bratia.
Arabčina je zrejme pre moslimský svet niečo ako Latina pre kresťanský. Avšak, hoci to už o Latine prestáva platiť, v moslimskom svete to zjavne platí. Len treba dúfať, že s vymieraním Latiny ako jazyka kresťanských autorít nevymiera aj samotné kresťanstvo.
Z tohto miesta (ako rád hovorí napr. Pellegríny) to tak vyzerá.
Taktiež som zaregistroval hlboký pokoj, s akým sa ajjatoláh prihováral veriacim, tak veľmi kontrastujúci s nervozitou Netanjahua a jeho ministra dosť neadekvátnej obrany. Možnože ortodoxní Židia sú tiež pokojní, ale akosi ich málo vidno.
My Európania toho vieme o moslimskej viere tiež dosť málo, možno by nezaškodilo sa zamyslieť, prečo ho prijali kultúry s takými dejinami ako je napr. India a dnešná Perzia.
Budeme na to asi potrebovať mnoho milosrdenstva.

Aby bolo jasné, tento článok nevyšiel v denníku .týždeň.

Milosrdenstvo s vami všetkými