Keď bol môj starší syn malý, opýtal som sa ho raz, čo je to supernova.
A on mi s typicky detskou vynaliezavosťou poskytol túto pôvabnú odpoveď: To je také super a je to nové.
Superobčan je niečo podobné.
Je to pravdaže odvodené od otrepaných termínov ako je superman, alebo supermanažér.
O tých druhých som sa dočítal v knižke Thomasa Picketyho. Supermanažér je človek, ktorý v podstate sám rozhoduje o výške svojej odmeny za prácu. Takže mu nič nebráni, ako píše vyššie uvedený francúzsky ekonóm, určiť si odmenu priam astronomickú a tým živiť tzv. americký sen, ktorý vyvrátil v rovnomennom románe Norman Mailer. Doslova vyvrátil. (Ak si ho prečítate, dáte mi zapravdu, hoci som ho čítal, keď som mal 15 a teraz mám 50.)
Analogicky, superobčan je človek, ktorý nečíta len Sme, ale aj Pravdu, Zem a Vek, či dokonca Hlas Ruska alebo blogy.
Superobčan po hlasovaní v neplatnom referende, ktorého sa zúčastnila pätina ľudí v krajine, napíše mail poslancovi strany, ktorú volil, či by nebolo vhodné zrušiť kvórum pre referendum, napriek tomu, že sa to nedočítal v Sme, ani v Pravde, ale práve v Zemi a Veku.
(Na tomto mieste si predstavte, že tento blog číta v rozhlase Boris Filan. To by mohlo podstatne navýšiť jeho vážnosť.)
Vráťme sa však superobčanovi a k tomu, čo ešte môže.
Superobčan pri rozhovore s pracovníčkou tzv. oddelenia „ľudských zdrojov“ môže požiadať, aby zavolala skutočného odborníka z firmy, ak má pocit, že pracovný pohovor sa z dôvodu jej nekompetentnosti dostáva zjavne na scestie.
Superobčan by mohol otvorene pred viacerými pracovníkmi kritizovať nadriadeného, ak sa dommnieva, že jeho rozhodnutia sú hlúpe, idú proti firme, čo dokonca jej klientom.
Alebo povedať úradníčke, že zákon, podľa ktorého postupuje, nemá hlavu a pätu a žiada, aby mu písomne potvrdila, že vec postúpi svojmu nadriadenému, aby sa status quo prípadne zmenil.
Superobčan by mohol susedovi, ktorý síce vlastní Jaguár, no už tri krát neodpovedal na pozdrav, povedať, že to nie je slušné.
Superobčan pouvažuje, komu to prospeje, ak si ako správny iDiot kúpi iPhone a vycapí svoj face na Facebooku.
Však sme všetci ľudia a dokonca aj vyslovení elitári vravia, že napr. v takom Rakúsku sú všetci dokonale zvyknutí na to, že niekto je bohatý a nikoho tam neposudzujú podľa veľkosti majetku, ale len podľa charakteru, vzdelania a schopností.
Sami pouvažujte, aké iné super veci by mohol taký superobčan ešte vykonať. Ak na ceste životom urobí len jednu desatinu z týchto supervecí, nebude viac potrebné predsúvať príponu super manažérom, lekárom, právnikom a dokonca ani obyčajným občanom.
Potom z nás budú celkom normálni ľudia z mäsa a kostí. Takí, ako sú napr. Putin, Obama alebo suseda Blažková.
Ak sa z nás nestanú superobčania, môže sa to všetko skončiť tak, ako za predchádzajúceho režimu.
A to teda vôbec nebude super.
Norbert von Amehr
Celá debata | RSS tejto debaty